Jdi na obsah Jdi na menu
 


História plemena

24. 7. 2008

História vzniku plemena

 

Staré plemeno?

 

História hovawarta je síce v porovnaní s mnohými inými plemenami krátka, ale napriek tomu mnohé je zahalené temnotou. Nie je úplne jasné ani kto bol tvorcom hovawarta, ani aké plemená sa na jeho vzniku podieľali. V stredovekých spisoch je síce reč o akomsi “hovewartovi”, ale na začiatku 20. storočia už nikto nedokázal povedať, ako taký pes asi vyzeral. Na obrazoch stredovekých umelcov dominujú šľachtici so svojimi loveckými psami, niekedy sú tam však vyobrazení hrubí, stredne veľkí dlhosrstí psy, ktorí medzi lovecké psy evidentne nepatrili. Napriek tomu, že jeho pôvod siaha do stredoveku, je ešte stále označovaný za zriedkavé plemeno. ”Hovewart” je spomínaný a celkom presne opísaný už v roku 1230 v “Saských zrkadlách” Eike von Repkowom. Ten bol ako dojča po jednom lužicko-srbskom prepadnutí rodičovského hradu zraneným hovawartom dovlečený k susednému hradu a zachránený. Typ domáceho psa, ktorý sa viditeľne líšil od druhých psích plemien, sa označuje v rozličných rukopisoch z 13. storočia ako “hovewart” alebo ako “hofwart”, čo v staronemčine znamená strážca alebo ochranca dvorov (hof – dvor, warten – strážiť), teda pes, ktorému bola zverená ochrana domu a dvora. Niektoré stredoveké diela, ktoré ukazujú hovewarta viac ako nejakého hrubého sedliackeho psa. V knihe z 15. Storočia “O sokoloch, koňoch a psoch” je tiež spomínaný aj hovewart, ktorý sa používa na vystopovanie zločincov. V stredovekých písmach je hovawart všade opísaný ako mocný, silný a veľký strážny sedliacky pes. Jeho hodnota bola v ochrane domu, dvora, vlastníctva a ľudí.

 

hovawart
Foto© Affixe edition SA

Mladé plemeno?

Na nápad šľachtiť hovawarta prišiel Kurt F. König. Už jeho otec sa zúčastnil na “prípravných prácach”. Svedčí o tom aj to, že už roku 1908 existovali fotografie psov typu hovawarta, ktoré urobil práve on. Kurt F. König začal s plánovaným chovom hovawartov. On sám ho pokladal za rekonštrukciu starého plemena. V odľahlých dedinách vyhľadával psy podobné hovawartovi. V troch rekonštrukčných sériách (do roku 1914, od roku 1918 a do roku 1952) dokázal, že je možné znovu získať psa, ktorý by zodpovedal hovawartovi zo starých prameňov. Dôležitejšie než vonkajší vzhľad však pre Königa bola povaha hovawarta. V súlade s tým, čo uvádzali staré spisy, mal tento pes mať ochranné a strážiace poslanie. Hovawart stojí pripravený na obranu a hlasno varuje; zakročí až vtedy, keď to vyžaduje vážnosť situácie.

 

Keď roku 1922 zakladal v Thale pri Hartzi prvý spolok hovawartov, už existovali psy, ktorí mohli byť pokladaní v Königových predstavách za obnovený chov stredovekého alebo starogermánskeho psa. Oceniť treba tiež prvých spoluchovateľov, ako Alwina Buscha, Geisera, J. A. Beckera a ďalších šľachtiteľov hovawartov. A. Busch dosiahol osobitný úspech v tom, že skrížil nemeckého ovčiaka s newfoundlandským psom a docielil krásneho psa čiernej farby so znakmi. König, ktorý si vyhradil právo rozhodnúť, čo pri vrhoch psov iných chovateľov je hovawart, akceptoval tohto psa a vyhlásil ho za úspešne obnoveného hovawarta. Bol to pes Gastor – Mayer – Busch, ktorý bol potom neskôr využitý v mnohých chovoch hovawartov. Aj J. A. Becker bol dojatý myšlienkou germánskeho psa a s týmto vedomím sa na jej realizácii zúčastnil so svojím chovom.

 

hovawart
Foto© Affixe edition SA

 

Veľká snaha prvých šľachtiteľov bola korunovaná roku 1936, keď bol hovawart v Nemecku uznaný ako plemeno. Ktoré rôzne plemená König využil na svoju obnovu chovu, nikdy nezverejnil. Prostredníctvom spoluchovateľov Buscha, Geisera, Beckera a iných sa možno dozvedieť, že pri krížení boli použití staronemecký ovčiak, kuvacz, leonberger, newfoundlander. Pravdou je, že názory medzi Königom a inými chovateľmi boli rôzne. On chápal výkon u hovawarta tak, že pes mal brániť dom a dvor bez predchádzajúceho výcviku, zatiaľ čo iní chovatelia kládli dôraz na výcvik vedúci k skúškam z výkonu. Toto mohlo súvisieť aj s tým, že v chovateľskom spolku v Thale pravdepodobne išlo o chovateľov nemeckých ovčiakov, ktorí sa po rozhodnutí Spolku pre nemecké ovčiaky vylúčiť z chovu dlhosrsté psy(tzv. staronemecké ovčiaky) zlúčili vo vlastnom chovateľskom spolku. Chov hovawartov bol rozdelený na dva tábory: na jednej strane boli zástanci chovu bez zložených skúšok z výkonu a na druhej stúpenci služobného výcviku. Oba názory sa ťahajú až dodnes a v konečnom dôsledku vedú k triešteniu a k vytváraniu viacerých klubov a spolkov.

 

Prvý vrh hovawartov do plemennej knihy bol zapísaný roku 1922 a ako matka tohto vrhu je zapísaná fena maďarského kuvacza. Ako chovateľ je uvedený Kurt F. König, ktorý bol okrem iného aj hlavným poradcom chovu až do roku 1936.